Označenie „AES-256“ sa na stránkach o bezpečnosti objavuje rovnako ako „klinicky overené“ na fľaštičkách pleťovej kozmetiky: skôr ako odznak než ako vysvetlenie. Väčšina ľudí, ktorí si ho prečítajú, sa nikdy nepýtala, čo v skutočnosti urobí so súborom ani prečo je práve číslo 256 tou časťou, ktorá robí všetku prácu. Stojí za to tomu rozumieť, pretože rozdiel medzi skutočným šifrovaným trezorom a priečinkom s ikonou zámku zvyčajne spočíva práve v tomto.

Čo v skutočnosti je AES-256

AES je skratka pre Advanced Encryption Standard — konkrétny algoritmus na premenu čitateľných údajov na nečitateľné a späť pomocou tajného kľúča. Vybral ho americký Národný inštitút pre štandardy a technológie v roku 2001 po verejnej súťaži a dnes je predvoleným šifrovacím algoritmom za správcami hesiel, komunikačnými aplikáciami, sieťami VPN a trezormi na súbory po celom svete vrátane aplikácie Vaultine.

Číslo „256“ je dĺžka kľúča meraná v bitoch. AES existuje aj v 128-bitovej a 192-bitovej verzii; všetky tri používajú rovnaký základný algoritmus, len s inou dĺžkou kľúča a mierne odlišným počtom vnútorných spracovateľských kôl. Súbor zašifrovaný pomocou AES-256 prejde týmito kolami s použitím 256-bitového kľúča a výstupom je šifrovaný text: postupnosť bajtov, ktorá bez toho istého kľúča na obrátenie procesu neprezradí o obsahu pôvodného súboru nič, ak odhliadneme od veľkostných vzorcov.

Prečo je 256 bitov číslo, na ktorom záleží

256-bitový kľúč má 2^256 možných hodnôt. Takéto číslo si ťažko predstaviť, pretože ďaleko presahuje akékoľvek bežné množstvo, no bežné prirovnanie obstojí: je to zhruba počet atómov vo veľkej časti pozorovateľného vesmíru. Hádanie konkrétneho kľúča hrubou silou, teda skúšaním každej kombinácie, kým niektorá nezaberie, nie je otázkou rýchlejšieho počítača ani väčšieho rozpočtu. Všetky počítače, ktoré kedy existovali, keby bežali nepretržite od začiatku vesmíru, by sa k vyskúšaniu všetkých kombinácií ani zmysluplne nepriblížili.

Preto bezpečnostní výskumníci nehovoria o „prelomení“ AES-256 hrubou silou; nie je to v hre. Keď sa šifrované údaje dostanú na verejnosť, príčinou je takmer vždy niečo iné ako samotný algoritmus: slabé alebo opakovane použité heslo na odvodenie kľúča, kľúč uložený na mieste, kde sa dal ukradnúť, alebo implementačná chyba v okolitom softvéri. Slabým miestom nie je zámok. Zvyčajne je ním to, čo stráži kľúč.

Šifrované nie je to isté ako skryté

Toto je rozdiel, na ktorom záleží najviac každému, kto hľadá aplikáciu typu „bezpečný priečinok“. Skryť súbor znamená zmeniť to, či sa zobrazuje, nie to, čím je: skrytý priečinok, súbor začínajúci bodkou alebo aplikácia, ktorá len presunie vaše fotky na menej nápadné miesto. Samotné bajty súboru zostávajú nedotknuté. Pripojte zariadenie k počítaču, zapnite „zobraziť skryté súbory“ a fotka sa otvorí presne ako každá iná fotka, pretože v tom nikdy nebol zapojený žiadny kľúč.

Šifrovanie AES-256 je úplne odlišná operácia. Súbor nepresúva ani nemení jeho viditeľnosť; pomocou kľúča prepíše obsah súboru na šifrovaný text. Existuje rýchly spôsob, ako zistiť, čo z toho aplikácia v skutočnosti robí: zobrazte skryté súbory alebo pripojte zariadenie k inému počítaču. Ak sa „chránený“ súbor otvorí normálne, bol skrytý, nie šifrovaný. Ak je bez aplikácie a vášho PIN-u len nečitateľným šumom, bol zašifrovaný. (Viac o tom, ako často sa prvý prípad predáva ako druhý, nájdete v článku Prečo „skrytý“ priečinok nie je skutočne skrytý.)

Časť, ktorú marketingové stránky vynechávajú: kto drží kľúč

Tvrdenie „šifrované pomocou AES-256“ je technicky pravdivé pri množstve produktov, ktoré vás však stále nedokážu ochrániť pred spoločnosťou, ktorá ich vytvorila. Algoritmus hovorí len o tom, ako funguje miešanie údajov; nehovorí nič o tom, kde kľúč žije. Poskytovateľ cloudového úložiska môže vaše súbory zašifrovať pomocou AES-256 na svojich serveroch a kľúč si stále ponechať sám — čo znamená, že šifrovanie zastaví vonkajšieho útočníka, ale nezmôže nič proti úniku údajov u tohto poskytovateľa, zamestnancovi s prístupom alebo právnej požiadavke namierenej na jeho servery namiesto na vás.

Práve preto je „zero-knowledge“ samostatné tvrdenie od „šifrované pomocou AES-256“ a prečo sa oplatí preveriť si obe predtým, než jednému z nich uveríte. Šifrovanie bez toho, aby ste vedeli, kto drží kľúč, vám nepovie takmer nič o tom, kto je v skutočnosti vymknutý.

Ako to implementuje Vaultine

Vaultine šifruje každý súbor jeho vlastným kľúčom AES-256, ktorý sa generuje a používa výlučne vo vašom zariadení. Hlavný kľúč, ktorý chráni váš trezor, sa odvodzuje z vášho vzoru alebo PIN-u priamo v zariadení a nikdy sa nikam neprenáša. Nič sa nedešifruje na serveri, v cloudovej kópii ani nikde inde, čo nie je zariadenie pred vami — práve to robí návrh zero-knowledge v praxi, nielen v zásadách ochrany osobných údajov (zvyšok tejto architektúry opisuje článok Prečo je trezorová aplikácia bez účtu bezpečnejšia).

Vysvetľuje to aj kompromis, o ktorom je dobré vedieť vopred: ak stratíte svoj PIN aj svoju 12-slovnú frázu na obnovenie, Vaultine vám súbory skutočne nedokáže vrátiť. Nie je to obmedzenie podpory — je to tá istá vlastnosť, ktorá pred prístupom k vašim súborom chráni aj pri úniku údajov alebo súdnom príkaze. Kľúč, ktorý otvára zámok, vždy existoval iba vo vašom zariadení.

Stručné zhrnutie

AES-256 je konkrétna, dôkladne overená metóda na premenu súboru na nečitateľný šum pomocou kľúča takého veľkého, že prelomenie hrubou silou nie je reálnou hrozbou. Nie je to zaklínadlo; je to jedna časť systému a tá časť, ktorá rozhoduje o tom, či vás skutočne chráni, je to, kto drží kľúč potom. Skryť súbor nie je to isté ako ho zašifrovať, a zašifrovať súbor pre spoločnosť, ktorá si nechá kľúč, nie je to isté ako zašifrovať ho tak, aby ste ho mohli otvoriť len vy.

Vaultine šifruje každý súbor pomocou AES-256 priamo vo vašom zariadení s kľúčom odvodeným z vášho vlastného PIN-u, ktorý sa nikam neposiela. Prvých 10 súborov zadarmo na vaultine.app.